Doj, doj, musíme ísť, doj, doj, doj, ísť, musíme doj, kde mňa už čaká, ale ko, by deká, na dlášku.
Doj, doj, Marto, hypaj, doj, doj, doj, musíme ísť, doj, krávi bučámu, lebo nadoj, starému, chronovi ožralému.
Na svete aj podstatnejšie sú, dakto, revéci, po dva, po tri naláli si ešte každá deci, nemusia stále tahat iba krávskej struky, aj na nežné pohľadenia majú svoje ruky.
Nevyprávaj, milá Marto, alej zadní pesce, vyzíráš ty, jak vyplená kerárovi dnesce, bez teba sa im plán splniť aj tak nepodarí, a ešte tam by mláci aj ten tvoj chmulo starí.
Doj, doj, hypaj s náma, doj, doj, doj, onzaj treba doj, krávka bez mená, svoje mené na plne má, už len stisnúť.
Doj, doj, no tak poď už doj, doj, doj, dnes sa jej doj, jak sem dojatá, kráva je pustatá, len iba svina.
Dojenie to není droga, bez ktorej sa nedá žiť, atraktívna žihačanka raz si musí vyrazit, na krávskej sa i mužcecky nechce dalej škúlit, do baru sa posadzili a začali húlit.
Chytnúť mačku zatáhnuť!
Každá správna robka krávu denné dojit musí, všetky tie, co sa im nesce, to sú iba husí, a tá marta spohabená stvorenie je iné, všetky sa k nej pripojíli, kričaá dojit nie.
Zmeberá plné, zmeberá plné!
...

Zmeberá plné, zmeberá plné!
Vemena novnakovej
Doj,
doj,
doj,
dnes sa jej doj,
už na ní nám doj,
dnes sa nám doj,
doj,
netreba,
veď načo?
Načo hlebá a masné lokše.
Doj,
doj,
dnes sa jej doj,
U ženy nám dojí, dnes chce sa nám dojí, dojí netrebá.
Med na čo? Na čo chlebá? A kyslé ovárky!
A happy prosím vás, krásny svet čaká nás,
do neho musím ít i ja, i ja.
Kašlíte na kravy, aj tie sú ľudá,
a chlapom stačí reštaurácia.
Dojí, dojí, dnes chce sa jej dojí, u ženy nám dojí,
dnes chce sa nám dojí, dojí netrebá.
Med na čo? Na čo chlebá?
Ďakujem za pozornosť.